Služby - Sádrové liaty (anhydritové) potery
Ponúkame vám Sádrové liate (anhydritové) potery, ich dodávku a montáž.
Podlahy predstavujú dôležitú súčasť bytového priestoru, preto by mal byť kladený dôraz na ich kvalitu a nosnosť.
Čo je liaty poter?
Liaty poter je fabricky predmiešaná suchá zmes anhydridu a sadry, obohatená o chemické komponenty. Schopnosť sadry prijímať vodu z prostredia a jej samoizolačný charakter určuje priestor jej využitia v interiéroch budou, od malých bytov po priemyselné budovy. Neoceniteľnou prednosťou je rýchle spracovanie poteru a vyhotovenie dokonale rovinných podláh.
Výhody sadrovo liatych (anhydridových) podláh:
Samo nivelizačný liaty poter vytvorí rovnú plochu, ktorú už nie je potrebné dodatočne vyrovnávať ešte raz nivelačnou hmotou ako je tomu u cementového poteru, čo znamená:
- Úsporu času (čakanie na vyschnutie cementového poteru – 28 dní + čakanie na vyschnutie nivelačnej hmoty – 1mm hmoty schne cca 1 deň ,t.j. 28+ 5 =33 dní = cca 5 týždňov ). Liaty poter FE 50 schne 3-6 týždňov v závislosti od podmienok.
- Úsporu materiálu - náklady na nivelačnú hmotu prípadný plastifikátor
- Úsporu na mzdových nákladoch (odpadá dvojnásobný príchod a práca na stavbe)
- Pri strojovom vylievaní odpadá nutnosť použitia výťahu, kladky, lešenia na dopravu poteru, pretože stroj PFT G4 vytlačí liaty poter do výšky min.15 m a súčasne 30m vodorovne (pri čisto vodorovnom transporte je to 50 m) pomocou natiahnutých hadíc
- Pri podlahovom vykurovaní je doba zahriatia poteru asi 1,5 h (vtedy poter začne odovzdávať teplo do miestnosti) oproti 4 hodinám, ktoré potrebuje klasický cementový poter, čo znamená značnú úsporu počas dlhodobého prevádzkovania podlahového kúrenia (odhad 50-70 rokov životnosti podlahového kúrenia)
- Pri podlahovom kúrení stačí krytie vykurovacích rúrok hrúbkou iba 3,5 cm oproti 5,5 cm !!! nutným u cementového poteru = úspora výšky v miestnosti pri zachovaní všetkých nárokov na pevnosť
- Nie je nutné použiť žiadne výstužné Kari rohože do poteru ani inú výstuž ako je to nutné u cementových poterov (liaty poter je samonosný a má vyšší modul pružnosti ako cementový poter)
- Pri spracovaní vykurovacieho poteru nie je nutné použiť plastifikátor ako je to nutné u cementových poterov (liaty poter tento plastifikátor už obsahuje)
- Pri vykurovacom potery sa dilatuje plocha, ktorej diagonála je dlhšia ako 10 m diagonálne
- Pri bežnom potery (nie vykurovacom) - minimum dilatačných škár – 300 m2 bez dilatácie (pri pomere strán pôdorysu 1:3), oproti dilatáciám u cementového poteru ( cca každých 36m2 pri stranách pôdorysu, t.j. pri cementovom potery je nutné dilatovať polia 6x6m), je nutné zachovať iba dilatačné škáry stavby
- Objemová hmotnosť iba 2000 kg/m3 oproti 2200-2400 kg/m3 u cementového poteru, čo staticky odľahčuje stavbu – výhodné nielen pri drevených trámových stropoch a rekonštrukciách budov
- Liaty poter je možné použiť aj na izolačnú vrstvu tvorenú polystyrénom, resp. min. vlnou NOBASIL prekrytú oddeľovacou fóliou
- Za 1 deň je možné vyliať 250 – 1000 m2 v závislosti na príprave podkladu a postupnosti stavebených prác
- Pri podlahovom vykurovaní sa poter vylieva v dvoch krokoch, kde pri prvom kroku sa najprv zalejú vykurovacie rúrky a po zatuhnutí (buď v ten istý deň ) sa doleje druhá 3,5 cm vrstva
- Liaty poter po 24 hodinách pochodný, čo umožňuje vymeriavanie nadväzujúcich stavebných konštrukcií
- Liaty poter po 3 dňoch zaťažiteľný v zmysle technického listu (pri hr. 3,5 cm) čo umožňuje prevádzanie ďalších stavebných prác
História
Sadra respektívne sádrovec sa väčšinou nachádza v rozsiahlych usadeninách v mnohých krajinách na svete. Vznikla vykryštalizovaním z presýtených vodných roztokov morských plytčín, pritom sa vytvoril najprv karbonát, potom síran a nakoniec chloridy oddelené následkom ich rozpustnosti.
Sadru a anhydrid možno nájsť v geologických formáciách PERMU, NESKORŚÍCH TRIAS, KEUPER - ako aj v TREŤOHORÁCH. Najstarší výskyt má banská ruda - vek okolo 240 mil. rokov. Sadry výlevky vápna sú priemerne 215 mil. rokov staré, keuper-sadry sú mladšie o 10 mil. rokov. Podľa geologického vývinu rozlišujeme sadrovú rudu podľa stupňa čistoty, farby a štrutkúry. K prírodným prísadám patria všetky sedimenty, ktoré vznikli počas vylučovania sadry z bývalých morí, napr. vápenec, slieň, hlina a príležitostne tiež piesok, bitumén a rôzne soli.